Každá z nás prežíva tehotenstvo inak. Niektorým býva zle iným zas nie. Mnohé sme v tomtom období náladové. No moja skúsenosť je ale úplne iná. Keď som sa dozvedela že som tehotná tak prvá reakcia bola že som plakala "stalo sa to aj vám?" nebolo to preto žeby som nechcela mať dieťa ale v tej chvíli keď som vedela že je to pravda tak som od šťastia nevedela zadržať slzy. Ešte v ten deň som to oznámila môjmu partnerovi ktorý bol z tejto novinky nadšený. Tak sme spolu vykročili na cestu do neznáma. Nakoľko to bolo prvé dieťa nevedeli sme čo a ako a všetko bolo pre nás nové. No nerobila som si z toho ťažkú hlavu vždy som si hovorila že keď to zvládli tie predomnou tak aj ja. Pamätám si akoby to bolo dnes keď som prvý krát uvidela na ultrazvuku našu malú princeznú. Bol to pocit na ktorý nikdy nezabudnem.Prišla som domov a uvedomila som si že je čas  na všetky tie prípravy pre dieťa. Ale jedna malá rada nekupujte toho príliš veľa lebo akonáhle sa to dozvie vaše okolie vecičky sa vám budú sipať ako to bolo u mňa. Z každej strany mi niekto podaroval oblečenie a hračky takže som toho kupovala len minimum začo som bola v konečnom dôsledku aj rada.Celé toto obdobie som si veľmi užívala mohla som jesť kedy som chcela a koľko som chcela a to si myslím že je výhoda. Najlepšie natom bolo to že je jedno čo a kedy som zjedla nikdy mi nebolo zle. Myslím si že to bolo aj tým ako som ku tomu pristupovala že som bola kľudná a vedela som si dopriať vždy len toľko koľko bolo treba. Nikdy som sa zbytočne neprejedala.Celé toto obdobie bolo pre mňa taká príprava na nové zážitky.Takže čo sa mňa týka tehotenstvo a príchod dieťaťa je nový začiatok a netreba sa toho báť.