Po dlhom čakaní nadišiel ten deň D. Všetko to začalo približne tak 15 minút po polnoci. Na začiatku to nebolo nič hrozné len malé bolesti pod bruchom. Neprikladala som tomu nejaký veľký význam pretože už som to pár krát pred tým pocítila a bol to len falošný poplach. Tak som sa najprv skúsila prejsť zvyčajne mi to pomohlo ale teraz to tak nebolo. Po nejakej chvíli som zobudila svojho partnera zo slovami „už je to tu“. Okamžite vyletel z postele celý v strese sa rýchlo poobliekal a ja som medzitým volala sanitku. Pani na telefóne som povedala presne v akých intervaloch mám kontrakcie aby mi poslala sanitku. Kým sme čakali na sanitku tak som pociťovala jemní stres lebo som nevedela čo ma presne bude čakať nato vás nikto nepripraví. Aj keď som si prečítala veľa článkov a pozrela videá aby som mala predstavu v tej chvíli mi to vôbec nepomohlo.  Nakoľko máme doma psa tak aj ten bol v strese lebo chudák nechápal čo sa deje takto uprostred noci. Bola som ale rada že tam nebude sama nakoľko ju mal kto postrážiť. Lebo si nemyslím žeby to bolo pre ňu dobre kedy sme odišli takto na rýchlo od nej.

Keď konečne dorazila sanitka tak som bola už o niečo kľudnejšia teda aspoň som si to vtedy myslela. Zobrali ma do sanitky a začali ma vyšetrovať písali sa ma na moje údaje, kedy to všetko začalo a ako často to prichádza. Po vyšetrení mi povedali že ma zoberú do nemocnice vtedy som si myslela že so mnou zoberú aj môjho partnera no nestalo sa. On musel prísť za mnou osobitne. Našťastie mal zajedaní odvoz. Keď som konečne dorazila do nemocnice tak to všetko začalo. Vystúpila som oni mi hneď zobrali tašku a išli sme na príjem. A tam už moje kontrakcie boli silnejšie. Pred tým než ma pozrel lekár som ešte musela zo sestričkami vyplniť moje údaje a aj partnerove . Keď už boli tieto formality za mnou mohla som prejsť ku doktorovi ale to už som mala veľké bolesti. Kázal mi aby som si ľahla až ma môže pozrieť ležať som vydržala len pár minút a musela som sa postaviť tak celé moje vyšetrenie trvalo dlhšie než by som chcela. No doktor bol tak milí že mu to vôbec nevadilo a ešte mi sám povedal že keď nebudem vládať ležať treba len povedať a dáme prestávku. Keď už konečne bolo aj toto za mnou presunuli ma na izbu s tým že ešte mám čas do 7:00 ráno a mám si trochu pospať pretože boli len 3:00 ráno. Nakoľko môj partner čakal vonku tak som mu napísala že ak chce môže ísť domov že ešte je čas. Ja som zatiaľ na izbe čakala kým to celé začne. No poviem vám že to nebola prechádzka ružovou záhradou mala som veľké bolesti ktoré mi neumožňovali ani ležať ani sedieť tak som sa len prechádzala pokiaľ sa dalo. Pani čo ležala vedľa mňa mi odporučila sprchu že to pomáha. Hneď som si myslela že mi to utíši bolesť a budem si môcť ľahnúť no nestalo sa celé sa to ešte urýchlilo.  Po sprche som to nemohla už vydržať tak som išla za sestrou aby ma pozrela pre istotu lebo som mala už čoraz častejšie kontrakcie. Sestrička usúdila že už je čas ísť na pôrodnú sálu. Kázala mi aby som si išla na izbu zobrať veci na sál podložku, uterák a vodu. Medzitým ako som išla pre tie veci som ešte rýchlo volala partnerovi že už pôjdem rodiť aby rýchlo prišiel nakoľko do 7:00ráno bolo ešte ďaleko  .Po prevezení na sálu my kázali si ľahnúť na posteľ a hlavne netlačiť. Tak som tam ležala a čakala na svojho partnera. Bála som sa že to nestihne a ja tam budem sama ale našťastie to stihol. Keď som ho uvidela pocítila som kľud lebo som vedela že nech už sa stane čokoľvek on tam je so mnou a to mi dodalo silu.  Moje kontrakcie boli čoraz silnejšie ale stále mi hovorili aby som netlačila že ešte neni čas. Nakoľko som nedostala nič na vyčistenie pred tým tak šlo zo mňa úplne všetko možno si teraz poviete že som to mohla zadržať ale verte mi že sa to nedá v tej chvíli to proste neudržíte a ide z vás všetko. Po dlhej dobe nadišiel ten čas keby som už mohla tlačiť doktor mi presne hovoril ako mám správne tlačiť aby som neohrozila bábätko lebo ako prvorodička som to nevedela.

Po ťažkých hodinách to bolo za mnou. Už bola vonku, ten pocit keď som ju prví krát počula plakať bolo to úžasné. Pamätám si čo mi povedal môj partner „toto je jediný krát čo si šťastná keď plače“  a ja som bola moc šťastná že ju počujem a viem že je v poriadku.